„Primárnym podnetom na spracovanie návrhu zákona je naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe v znení neskorších predpisov v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe. Navrhuje sa odloženie účinnosti zákona o výstavbe o jeden rok, t. j. do 1. apríla 2025,“ uvádza sa v materiáli k návrhu novely zákona. Nová stavebná legislatíva mala začať platiť od 1. apríla 2024. K tomuto dátumu však do účinnosti vstúpi len jej časť, a to zákon o územnom plánovaní.
Hlavnými dôvodmi posunutia platnosti zákona o výstavbe sú podľa ministerstva dopravy najmä nepripravenosť začlenenia povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Problémom je i časový sklz pri príprave potrebných vyhlášok či formulárov aj omeškanie prípravy digitalizácie konaní vo výstavbe. Ďalším dôvodom je aj nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie vyškolenými odbornými zamestnancami na uskutočnenie preberaného rozsahu povoľovacích konaní.
Cieľom niekoľkých zmien v aktuálne platnom stavebnom zákone je podľa rezortu skrátiť čas prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb, v prechodnom období, teda do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. Podľa ministerstva dopravy, vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť úpravy, zákon nemá ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona ani zásadným spôsobom upravovať súvisiace predpisy.
Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh výborov, ktorým sa upravuje aj možnosť rozhodnutia o umiestnení stavieb jadrového zariadenia a stavieb súvisiacich s jadrovým zariadením. Má sa tak urobiť takzvaným obálkovým spôsobom. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) priblížil princíp obálkového spôsobu. Vnútornú stavbu projektov bude podľa Ráža určovať stavebné povolenie. Vnútorné usporiadanie objektov tak má byť nutné v rámci stavebného povolenia.
